danjel

    Pamatam na den, ked som Ta prvykrat stretol. Srdce mi bilo o stosest, v mojom tele bola dusna atmosfera, kolena sa mi podlamovali, obdarovaval som Ta pohladom, usmevom, gestom. Vchadzala si do miestosti ladne, priamo, no nadherne. Nezabudnem na ten okamih.
   
    Prisiel prvy nesmely dotyk, a veta, ktora nastartovala nekonecnu radost zo zivota ,,mozem Ta pobozkat?" odpovedou mi bolo krasne slovo ,,ano" . Priznam sa, triasol som sa ako osika :) Nieco tak nadherne mi dava silu do zivota, silu sa tesit, silu milovat.

    Obraciam sa do minulosti, kde si spominam na cas, ked som Ta poziadal o ruku. Spominas laska? Nebolo  to nadherne,  ked som  pred Tebou klacal, slana slza na ustrachanej tvari, zato s obrovskym odhodlanim, urobit nieco co nikdy viac neurobim? Tie sekundy boli nekonecne, v miestosti bolo teplo, no mne bola zima :) ,,Ano", ano si vtedy zasepla. Dakujem Ti za to.

    Spominam si na na piatok trinasteho. Idem si od Teba domov, ked tu zrazu oproti mne auto, ani neviem co som urobil. Stocil som volant do lava a pamatam si na utrzky mojho zivota, videl som seba maleho, rodinu, otca, mamu, sestry, a Teba, Teba niekolkokrat za sebou, ako sa drzime za ruky, objimame, bozkavame, ako sa milujeme. A zaroven sa lucil so vsetkymi, hlavne vsak s Tebou, ze Ta uz viac neuvidim. :(

    Dakujem bohu za zivot..

    Znova prichadzam k Tebe, objimam Ta, usmievam sa na Teba, hladim Ti tvar. Znova som stastny, ze Ta mam. ved kto mi dava mile slovo, kto mi pevne stiska dlan? Ty. Dakujem

    Teraz vsak sedim tu a pisem. Pisem o Tebe, Myslim stale na Teba, Nedokazem byt s inou, iba s Tebou.

    PS:  Urobil som par chyb, viem to, odpust mi.  Snazim sa to napravit,  neodchadzaj prec,  podaj mi ruku, Chybas mi. Placem ;(